Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Všetko to začalo tak, že som od malička túžila po psovy, ale moji rodičia, ako by to spravili aj iní, mi ho nechceli dovoliť. A takto plynul čas, až jedného krásneho dňa, na moje 13. narodeniny som dostala obálku s listom, v ktorom sa písalo, že si môžem zadovážiť šteniatko ak sa oň budem starať podla podmienok ktoré tam boli písané. A tiež že musí spĺňať podmienky veľkosťou povahou atď., lebo moja sestra mala vtedy 3 roky. Šeltia tieto podmienky úplne spĺňala a ešte k tomu aj celkom spĺňala moje požiadavky.

Tak som začala hľadať, ale pre moju vtedajšiu neznalosť nie na chovných staniciach ale cez inzeráty. 4.9.2007 som našala 2 inzeráty, ale v jednom z nich sa tvárili, že sú veľmi ochotní a že mi psíka donesú až sem do Bratislavy a vraj naozaj nemám chodiť pozerať. A tak to bolo jasné. Druhý inzerát boli 2 zlaté šteniatka šeltie z chovnej stanice Fatranský sen a chovatelka Soňa Brázdilová.

Bola som tak nedočkavá že som hneď  volala. Keďže sa na druhom konci telefónu ozval milý hlas hneď som sa s ňou dohodla, že si prídeme pozrieť šteniatka. Hneď 5.9.2007 sme sa vybrali na vílet do Nových Zámkov pozrieť tie šteniatka s menami Nuggett Gold a Nice Boy. 

Šteniatka boli veľmi podobné ale predsa trochu rozdielne. A kedže nám pani Brázdilová dosť veľmi núkala Nugetka, že je najlepší a tak, dali sme na jej slová.

16.9.2007 sme boli po Nuginka. Tie dni čo som čakala kým príde ten čas, čo sme sa dohodli že si prídeme po Nuguška, boli strašné. A keď už ten deň prišiel, počítala som minúty kým prídeme do Nových Zámkov a zoberem si môjho Nuginka.

Bála som sa že bude smútiť za svojou rodinou. Ale bol statočný a cestu do svojho nového domova znášal úžasne pokojne. Neplakal, len pozeral von z okna celou cestou. Potom si aj ľahol na chvíľu a spal a potom zase len pozeral.

Keď sme prišli domov, nechcel cikať ani kakať a veľmi sa bál.Ja som strávila celé prvé dni i noci (okrem toho čo som bola v škole lebo sme si ho priniesli v nedeľu večer).

Hneď na druhý deň som ho už pustila z vodítka. Samozrejmé najskôr s vodítkom, ale keďže ma počúval, keď som ho volala tak už aj vodítko išlo preč.

Takto sme začínali. Nuguško bol najlepším šteniatkom pre mňa, aké som si mohla želať a už by som ho nevymenila ani za celý svet. Dúfam že mu budem (a som) dobrou paničkou, akú si zaslúži.

 
Reklama