Všetko to začalo tak, že som od malička túžila po psovy, ale moji rodičia, ako by to spravili aj iní, mi ho nechceli dovoliť. A takto plynul čas, až jedného krásneho dňa, na moje 13. narodeniny som dostala obálku s listom, v ktorom sa písalo, že si môžem zadovážiť šteniatko ak sa oň budem starať podla podmienok ktoré tam boli písané. A tiež že musí spĺňať podmienky veľkosťou povahou atď., lebo moja sestra mala vtedy 3 roky. Šeltia tieto podmienky úplne spĺňala a ešte k tomu aj celkom spĺňala moje požiadavky.
Tak som začala hľadať, ale pre moju vtedajšiu neznalosť nie na chovných staniciach ale cez inzeráty. 4.9.2007 som našala 2 inzeráty, ale v jednom z nich sa tvárili, že sú veľmi ochotní a že mi psíka donesú až sem do Bratislavy a vraj naozaj nemám chodiť pozerať. A tak to bolo jasné. Druhý inzerát boli 2 zlaté šteniatka šeltie z chovnej stanice Fatranský sen a chovatelka Soňa Brázdilová.
Bola som tak nedočkavá že som hneď volala. Keďže sa na druhom konci telefónu ozval milý hlas hneď som sa s ňou dohodla, že si prídeme pozrieť šteniatka. Hneď 5.9.2007 sme sa vybrali na vílet do Nových Zámkov pozrieť tie šteniatka s menami Nuggett Gold a Nice Boy.
Šteniatka boli veľmi podobné ale predsa trochu rozdielne. A kedže nám pani Brázdilová dosť veľmi núkala Nugetka, že je najlepší a tak, dali sme na jej slová.
16.9.2007 sme boli po Nuginka. Tie dni čo som čakala kým príde ten čas, čo sme sa dohodli že si prídeme po Nuguška, boli strašné. A keď už ten deň prišiel, počítala som minúty kým prídeme do Nových Zámkov a zoberem si môjho Nuginka.
Bála som sa že bude smútiť za svojou rodinou. Ale bol statočný a cestu do svojho nového domova znášal úžasne pokojne. Neplakal, len pozeral von z okna celou cestou. Potom si aj ľahol na chvíľu a spal a potom zase len pozeral.
Keď sme prišli domov, nechcel cikať ani kakať a veľmi sa bál.Ja som strávila celé prvé dni i noci (okrem toho čo som bola v škole lebo sme si ho priniesli v nedeľu večer).
Hneď na druhý deň som ho už pustila z vodítka. Samozrejmé najskôr s vodítkom, ale keďže ma počúval, keď som ho volala tak už aj vodítko išlo preč.
Takto sme začínali. Nuguško bol najlepším šteniatkom pre mňa, aké som si mohla želať a už by som ho nevymenila ani za celý svet. Dúfam že mu budem (a som) dobrou paničkou, akú si zaslúži.